„V tejto fáze spravidla nie je nevyhnutné zapájať do komunikácie aj iné rezorty“. Potom kedy? Keď už bude neskoro a svojvoľné záväzky Ministerstva, ako predstavuje aj toto memorandum, už nik neovplyvní? A čo takí poslední v poradí dôležitosti – občania, najmä z Košíc a blízkych obcí? Kedy je vhodné zapojenie nás do komunikácie? A je vôbec vhodné? Čo, keď ohrozíme biznis? Alebo volené samosprávy, ktoré (na rozdiel od vládnych úradníkov) sa občanom aj priamo zodpovedajú?
Zapojíme pre istotu iba tých, ktorí nemajú k ťažbe výhrady?

Jurikovič by mal najskôr prezradiť, kto memorandum inicioval. Lebo kto ho inicioval, ten ho potrebuje, tomu vyhovuje a bude sa naň odvolávať. V právnom štáte je memorandum nielenže zbytočné, ale skôr škodlivé. Môže ovplyvniť objektívnosť úradných postupov pri dodržiavaní legislatívy. Memorandum aj v tomto prípade znamená vyvíjanie politického nátlaku na úradné rozhodovanie v procese povoľovania ťažby. V koho prospech, netreba hádať. Už si predstavujem nezávislosť posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Ministerstvo podľa Jurikoviča podpisom memoranda vraj získava nevyhnutnú kontrolu nad ložiskom a nad prístupom k informáciám. Keby som nedočítal jeho vetu do konca, uznám to aspoň ako šikovne sformulovanú výhovorku „zodpovedného Ministerstva“. Ale plánovanie benefitov pre Slovensko za cenu obetovania Košíc dáva jasnú odpoveď, že je to len výhovorka. Svedčí o tom bilaterálny, utajovaný charakter aktivít s ťažobnou spoločnosťou, vyvíjaný za chrbtom samosprávy a verejnosti. A čo teda môžeme my, občania? Minimálne si môžeme nárokovať na to isté – na informácie a na kontrolu nad izolovaným konaním Ministerstva. Potom musíme prevziať iniciatívu. Zatiaľ sa rozhoduje o nás bez nás, ako v Mníchove.

P.S. Na diskutérov – zástancov ťažby - mám jedinú prosbu: uveďte svoje bydlisko alebo vzdialenosť od ložiska. Zároveň poopravím autora: Kurišková – miesta prieskumných vrtov sú vzdialené od najbližších obývaných lokalít Košíc nie 15 km, ale púhych 6 km vzdušnou čiarou.